koľaje - informácie

.

WOLVERKLAUE

Motto: ,, nikdy neľutuj to, čo si niekedy urobil. Bolesť je súčasťou života.“

Charakteristika koľaje: už od prvého pohľadu je jasné, že človek, ktorý sa nachádza v tejto koľaji vykazuje prvky odvahy. Nie je to ľahké dostať sa do Wolverklaue, študovať v tejto koľaji ba dokonca nie je ani ľahké sa niekedy začleniť do kolektívu. Charakteristické vlastnosti.
Odvaha – človek nachádzajúci sa v koľaji by sa nemal báť urobiť prvý krok. Nemal by sa báť toho, vstúpiť do nebezpečnej zóny. Nemal by sa stále pozerať okolo seba s ustarosteným pohľadom a dúfať, že ho niekto ochráni.
Priebojnosť – čo sa jedná priebojnosti, je taktiež jedna z tých charakteristických čŕt. Jedinec nachádzajúci sa v koľaji sa neuspokojí s priemerom. Stále sa snaží zlepšovať sa vo svojich kvalitách. Nehrnie sa do všetkého no čo sa jedná svojho odboru, ktorý študuje, snaží sa zaujať tie vrcholné priečky.
Sila – mnoho študentov študujúcich v tejto koľaji sa zameriavajú na športy, ktoré sú silovo náročnejšie. No nie je to pravidlom, že študent nachádzajúci sa v koľaji má silové nadanie.
Impulzívne správanie – je mnoho dôkazov o tom, že práve v tejto koľaji sa nachádza najviac ľudí, ktorí sa nedokážu ovládať. Stačí len jeden okamih a mnoho študentov začnú prejavovať nutkanie dokazovať si svoju silu.
U niektorých študentov sa prejavuje taktiež aj majetníckosť, túžba spôsobovať ľudom bolesť, vyhľadávať slabšie stránky spoločnosti a dokazovať im, kde je ich správne miesto.

Duch koľaje: utopený námorník

Výzor ducha: Postarší muž, približne okolo 55 rokov. Na sebe má námornícke oblečenie, čiapku, ktorá zakrýva jeho začínajúci plešinu. Na vezmeme to pekne od začiatku. Na jeho tvári je vidno niekoľko náznakov pieh, ktoré sú pomerne neobvyklými pre tento kraj. Ryšavé vlasy, ktoré strácajú svoj lesk, pohľad pripomínajúci samotného vraha. No nebol ním? On bol ten, kto dával rozkazy k tomu, zabiť niekoho. Vhodiť niekoho do mora v ktorom sa v tom období nachádzalo mnoho nevyspytateľných príšer. Jedno oko prelepené čiernou páskou, to druhé odrazom nenávisti. V momente, ak by sa človek pozrel pod čiernu pásku videl by len nevyplnené miesto. Dieru do samotnej hlavy muža. Dlhý nos, ktorý bol charakteristickým pre ich starý rod. Bolo pre neho poslaním stať sa katom posádky. Pri chôdzi človek spozornie. Pravá časť tela aj napriek svojmu veku pomerne zaostáva. V niektorých momentoch by si človek mohol myslieť, že noha je len príťažou, ktorú musí za sebou niesť. V ľavej ruke sa nachádza čierna dýka, ktorá je od krvi každého jedného človeka, ktorého ňou prebodol.

Minulosť ducha: Bol čistokrvným čarodejníkom ako každý jeden v okolí. Pochádzal z rodu, ktorý bol typický pre prebývanie na mori. Nebolo to ich výzorom ale práve tým, že ich srdce plesalo blahom v momente, kedy sa dostávali do neustáleho dobrodružstva. Nastúpil do posádky čiernej perly v mladom veku na post, na ktorý sa nehrnulo mnoho ľudí. No jeho to neodradilo. Aj napriek tomu, že chcel byť vždy kapitánom vedel, že aj práca, ktorá mu bola zverená do rúk bola dôležitou. On bol tým strojcom nenávisti. Človekom, ktorý bol po kapitánovi druhý ba dokonca v niektorých okamihoch aj viac rešpektovaný na mori ale taktiež aj v okolitých osadách. More poznal veľmi dobre. Vedel, čomu čelí. Vedel o príšerách, ktoré sa nachádzali v hlbinách. V jeho žilách kolovala odvaha, priebojnosť, odhodlanie. Rovnaké vlastnosti, ktorými sa pripisuje aj terajšia koľaj v ktorej sa nachádza ako duch. Jeho smrť bola tragická. Po tom, ako nevidel rešpekt v očiach ľudí okolo seba, kedy urobil mnoho chýb, ktoré si nechcel priznať, bol to práve on, kto vstúpil na drevenú dosku a prešiel niekoľko málo tých krokov až na samotný koniec. Nebál sa, nebol to strach, ktorý sa v ňom nachádzal. Ba naopak, ľudia, ktorí to zažili a videli na vlastné oči hovoria o úsmeve na jeho perách v momente, kedy aj on sám skočil do mora a stal sa jeho súčasťou.

Farby koľaje: Námornícka modrá a zlatá farba

Znaky na paliciach: Ostré znaky po pazúroch. Charakteristické mocou a silou.

Zviera koľaje: Rosomák

Výzor zvieraťa: Anatomicky sa jedná o silné a svalnaté zviera s krátkymi nohami, širokou guľatou hlavou, malými očami a guľatými malými ušami. Rosomák môže pripomínať skôr medveďa než ostatných členov čeľade lasicovitých. Aj napriek tomu, že má krátke nohy, vďaka svojmu postoju sa dokáže pohybovať aj po hlbokom snehu. Dospelý Rosomák dosahuje veľkosť stredného psa. Je cca 65 až 107 cm dlhý a jeho chvost dosahuje dĺžku približne 15 cm. Rosomák sa radí medzi predátorov, ktorí nemajú problém prenasledovať aj zvieratá, ktoré sú niekoľkokrát väčšie ako oni samotní. Je dokonca dokázané, že Rosomák si trúfne aj na dospelého jeleňa. Svoje koristi má v povahe po ulovení chrániť pred inými a aj väčšími predátormi.

Prvý výskyt zvieraťa: Každé jedno zviera súvisiace s koľajou má svoj charakteristický výskyt. Bol presne 13. Marec, keď sa Rosomák prvýkrát objavil v snoch samotnej ženy, ktorá mala vízie pre vytvorenie školy pre nadaných čarodejníkov.  Prechádzala v noci okolím budovy, ktorá ešte nemala ten tvar ako to je v terajšej dobe. Na sebe mala len červený kabát, ktorý jej vial vďaka chladnému vetru, ktorý sa dostával pod kožu. Aj napriek tomu, že to bol sen, bol to pomerne živý sen. Nedokázala v niektorých okamihoch rozoznať, či sa jedná o sen alebo o skutočnosť no v tejto chvíli to nebolo až také podstatné. Cítila ako jej prechádzal chlad po nohách.  Ako každým jedným krokom sa viac a viac zabárala do snehu. Až v momente, kedy pred sebou nevidela veľké, mohutné zviera s vycerenými zubami a tlapami, ktoré by ju mohli stiahnuť k sebe a zabiť bez jediného váhania, pocítila mierny strach. Stála na mieste a pozerala sa na obrovského medveďa priamo do tváre. Neurobila ani jeden krok. Stála na jednom mieste bez toho aby mu ukázala slabosť. Keď videla ako sa na ňu zviera pozerá, ako na svoju budúcu korisť, kedy prechádzalo priamo k nej, v tom momente mala možnosť vidieť Rosomáka po prvýkrát. Videla ako omnoho menšie zviera skočilo na medveďa priamo po krku. Ako svojimi zubami a pazúrmi sa zabodávalo do mohutného tela zvieraťa. Vedela, že práve v momente, kedy sa ona nezamerala na únik a ostala na mieste stáť, sa rozhodol Rosomák zachrániť ju. V tom momente, kedy rosomák skolil medveda a postavil sa po jej boku pochopila, že je to pravé zviera o koľaji, ktorá sa jej objavovala doteraz v snoch. Rosomák od toho momentu bol spojený práve vdaka svojej odvahe, sile, priebojnosti tvorcom Wolverklaue.

Charakter zvieraťa: Rosomák je pomerne nepredvídateľné zviera. Aj napriek jeho veľkosti je schopný prenasledovať obrovské zvery a zaútočiť na ne. Dalo by sa povedať, že Rosomák je nebojácne zviera, ktoré sa riadi svojimi pudmi a inštinktmi. Rozhodne by sa nedal charakterizovať ako domáce zviera, je pomerne svojskej povahy, kedy sa našlo len málo ľudí, ktorí si ho vedeli skrotiť. No sú aj uvedené prípady v čarodejníckom svete, kedy Rosomák nachádzajúci sa v domove čarodejníka dokázal vedieť rozlíšiť, či sa jedná o dobrého, schopného čarodejníka alebo nie. V momente, kedy mu chcel vládnuť niekto, kto toho nebol schopný. Jednalo sa o inštinktívne zvrhnutie nepriateľa, kedy sa na tele obete našli obrovské, dlhé škrabance v oblasti krku a tváre.

Motto: ,, Nikdy nedovoľ, aby tvoj protivník vyšiel bez viny."


Charakteristika koľaje: Tak ako každá koľaj aj táto sa musí vyznačovať odvahou, ktorou sa študent musí prejavovať od úplného začiatku. Nachádzať sa v Durmstrangu neznamená okamžite patriť k tým zákerným, pomstychtivým študentom. Je to len bájka, ktorá sa nesie celým svetom. Toto sú charakteristické vlastnosti koľaje:
Súdržnosť - nech sa deje čokoľvek, študent sa vie postaviť za svojho spolužiaka, priateľa, kamaráta. Spoločne prechádzajú zlými aj dobrými okamihmi.
Múdrosť - Vo viacerých prípadoch ide prevažne o študentov, ktorí nekonajú horúcou hlavou. Premýšľajú nad svojimi skutkami, nikdy neútočia ako prvý. Naopak. V momente, kedy sa pred nimi objaví niekto, kto ich vyzve na súboj premeriavajú si svojho protivníka.
Viera v karmu - Študenti nachádzajúci sa v koľaji veria prevažne v karmu. Nedovolia aby človek, ktorý im niečo urobil nepykal za svoje skutky. Ale taktiež to je aj z opačnej strany. V momente, kedy im niekto preukáže láskavosť, nemajú problém ju vrátiť späť.


Duch koľaje: Mapár


Výzor ducha: Muž v stredných rokoch s tmavo hnedýmivlasmi a hnedými očami v ktorých človek takmer okamžite nájde túžbu. Tú túžbu po objavovaní niečoho nového. Jeho čierny kabát siahajúci mu po členky je takmer prvou vecou, čo si človek pri pohľade na neho všimne. No možno tetovania, ktoré sa nachádzajú na jeho tele, ktoré vykresľujú starodávne runy. Práve tie ruky aj keby sa človek snažil koľko by len chcel, nenašiel by v žiadnych starých knihách prístupných pre študentov alebo dokonca ani len v starovekých zvytkoch.
Ak by ste ho hľadali na typických miestach ako je spoločenská miestnosť, rozhodne by ste ho tam nenašli. Je jeden z tých pováh, kto radšej vyhľadá tiché miesto na premýšľanie. Nie je veľmi komunikatívnym, nezapája sa do rozhovorov študentov ani profesorov. No v jeho hlave, v srdci a dokonca aj na pokožke sa schováva niekoľko tajomstiev. Nie sú to len runy, ktoré sú ozdobou jeho tela. Taktiež aj jazvy, ktoré sú spomienkou na niekoľko zaujímavých miest a príhod, ktoré v skutočnosti v spojení s runami tvoria mapu k tajnému odkazu.


Minulosť ducha: Celý život zasvätil dobrodružstvu. Aj napriek tomu, že jeho rodičia z neho chceli toho aj lepšieho čarodejníka, on sa rozhodol byť tým, kým vždy chcel byť. Maparom, objaviteľom, prieskumníkom. Bolo tak mnoho pomenovaní, ktorými sa mohol pýšiť. Predsa len aj napriek tomu, že nedovŕšil ani len 40 rokov, prešiel takmer polovicu sveta a na vlastné oči videl niekoľko zaujímavých okamihov o ktorých si človek mohol len nechať zdať. Nepotreboval mať okolo seba nejakých priateľov alebo lásku svojho života. Nepotreboval mať ľudí, ktorí by sa pýtali na nekonečné otázky na ktoré by musel v ten daný moment odpovedať.
Stalo sa to v ten deň, kedy sa rozhodol preskúmať doposiaľ nezmapované územie. Lákalo ho to, vidieť krásu a zaznamenať to, čo ešte doposiaľ nikto neurobil. Prvé dni boli krásne. S nadšením preskúmaval hory v ktorých našiel niekoľko zaujímavých pokladov. No tá zábavnejšia časť mala ešte len prísť. Pri pohľade na jazero, ktoré vyzeralo tmavšie ako tá najtmavšia obloha nad jeho hlavou, bol to takmer jeho splneným snom. Nemal v pláne ísť na more, to rozhodne nie. Mal v pláne prejsť ho dookola a nájsť niečo o čom vedel, že sa to niekde musí nachádzať. V tmavom lese, ktorý sa nachádzal po severnej časti jazera, našiel staré runy, ktoré vždy boli jeho slabinou. No pri pohľade na runy, ktoré mal možnosť vidieť pred sebou, nevedel odhadnúť o čo sa jedná. Prešiel svet krížom krážom, dokázal vidieť niečo tam, kde to v skutočnosti nikto pred ním nevidel no to, čo mal vidieť v runách nedokázal vidieť. Prečítať ich nesprávne znamenalo jeho smrť. Zomrel bolestivo pri tom, ako sa snažil nájsť ten najvzácnejší poklad tohto okolia. Nikdy o tom v škole nehovoril. Pocit toho, že neuspel nie je to, čo chce aby v ňom študenti videli.


Znaky na paliciach: Chvost draka obmotávajúci palicu.

Farba koľaje: Biela a fialová

Zviera koľaje: Drak

Výzor zvieraťa: Mohutné zviera zo starodávnych povestí. S nepreniknuteľnou kožou skladajúcou sa z niekoľkých radov veľkých šupín v tmavo červených farbách. Mohutné zuby, ktoré by jedným zahryznutím dokázali zabiť jednookého trola. Na prvý pohľad sa dokonca zdá, že to je zviera, ktoré nemá žiadne slabiny. Ako by sa mohol človek rovnať drakovi? Hádzať do neho oštepom by nemalo žiaden zmysel, nehovoriac o tom, že jeho oheň vychádzajúci z úst dokázal zabiť niekoľko desiatok ľudí jedným ťahom. No jeho najväčšou slabosťou je jeho srdce. Dokáže veriť človeku.


Prvý výskyt zvieraťa: Tak ako pri každom jednom prvom výskyte zvieraťa na území, kde sa mala postaviť škola aj tento okamih sa objavil v jej snoch, ktoré sa zdali ako samotná skutočnosť.Nachádzala sa v blízkosti jazera, ktoré sa stávalo už jej súčasťou. Každý jeden sen bol s ním nejakým spôsobom spojený. V tomto prípade nebola na vode ale v jeho okolí. Prechádzala okolo jazera počas nočnej oblohy na ktorej mohla vidieť niekoľko súhvezdí. Priamo nad jej hlavou. Zvláštne, nikdy si nevšimla, že by jedno súhvezdie sa javilo v podobe draka.
Našla miesto, ktoré so sebou skrývalo svoje tajomstvo. Vedela, že jazero skrýva mnoho tajomstiev no doteraz si vždy myslela, že tie tajomstvá sa nachádzajú priamo v ňom. No skutočnosť bola úplne iná. V momente, kedy vstúpila na územie pocítila ako sa okolie začalo meniť. Sledovala ako sa z doteraz chladnej zeme začalo niečo vyparovať. Bol to práve oheň, ktorý cítila postupne všade okolo seba. Zvláštne, aj napriek tomu, že oheň sa nedotýkal jej pokožky, cítila ako ju to spaľovalo. Doteraz jasná nočná obloha sa na moment zmenila na čierňavu, ktorá k nej dopadala. Až po nejakom čase si uvedomila, že v skutočnosti sa jedná len o mohutné zviera, ktoré letelo priamo k nej. Oheň doposiaľ spaľujúci okolie nechal draka prejsť. Práve on bol tým dôvodom, prečo to v skutočnosti začalo.
Nepovedala ani len jedno slovo, dokonca svojim pohľadom ani len na jeden jediný okamih neuhla na inú stranu. Rak sa pozeral priamo na ňu. Pozeral sa nie na to, čo sa nachádzalo na povrchu ale práve v jej vlastnom vnútri. Drak nebol tým, kto niekoho súdil ale jedným pohľadom vedel odhaliť, aký človek sa pred ním nachádza. možno v okamihu, ak by videl v jej vnútri hrozbu, nenávisť a temnotu, rozhodol by sa oheň zosiliť. No na miesto toho oheň nachádzajúci sa okolo nej, nechal aby sa zakorenil v jej srdci. Oheň, ktorý sa stal jej pohonným strojom.


Charakter zvieraťa: Drak, ktorý je zároveň aj symbolom pre koľaj, má pomerne komplikovaný charakter. Nie je to ten typ zvieraťa, ktorý by sa púšťal do bojov, na miesto toho vyčká na ten správny moment. Rovnako to je aj počas toho, ako sa venuje loveniu menších zvierat. Zabíja len tie, ktoré požierajú iných. Drak nezaútočí na čarodejníka, a ak áno len v momente, ked z neho cíti nadriadenosť a neúctu. A taktiež aj v momente, kedy čarodejník zaútočí ako prvý. Drak nie je zviera, ktoré sa nechá ovládnuť. Nenechá sa skrotiť niekým, kto nie je jeho hodným. K drakovi sa avšak dá vybudovať pevné puto, kedy sa dá hovoriť o nerozlučnom priateľstve. Človeka alebo iného tvora, ktorý si pustí k telu a začne mu dôverovať je ochotný chrániť aj vlastným životom. Draci dokážu byť doslova pekelne nebezpečný, nie je veľmi dobré zahrávať sa s nimi.

Sphynxond

Motto: ,, Nikdy neodmietni podať pomocnú ruku."

Charakteristika koľaje: Tak ako každá koľaj aj táto sa musí vyznačovať odvahou, ktorou sa študent musí prezentovať od úplného začiatku. Nachádzať sa v Durmstrangu neznamená okamžite patriť k tým zákerným, pomstychtivým študentom. Je to len bájka, ktorá sa nesie celým svetom. Durmstrang nevychováva vrahov, vychováva odvážnych a jedinečných jedincov.
Charakteristické vlastnosti pre koľaj:
Dobrosrdečnosť - človek nachádzajúci sa v koľaji nemyslí iba na svoje pohodlie. Snaží sa o to, aby človek v jeho blízkosti sa mal rovnako ako on sám. Snaží sa o to, aby nevidel na vlastné oči utrpenie.
Múdrosť - nie je to ten typ študenta, ktorý sa bezhlavo a ľahkomyseľne vnára do prichádzajúcich problémov alebo hádok.
Dobrí spoločníci - mnohokrát je to človek s ktorým sa vieš pozhovárať aj celé hodiny. Kedy čas plynie ako voda a ty si ani len neuvedomíš, ako sa pri tom človeku dokážeš uvoľniť.
Dokážu priam dokonalo zvládnuť správanie svojich domácich maznáčikov.

Duch koľaje: dvojičky držiace sa za ruky

Výzor ducha: Mladí súrodenci, ktorí ako jediní na škole sú v každom momente spoločne bok po boku. Narodili sa do daždivého počasia, niekto dokonca hovorí o tom, že v momente, kedy sa ich plač po prvýkrát ozval svetom, na oblohe sa ukázalo slnko. No ale začneme pekne po poriadku.
Dievča: mladé dievča vo veku 12 rokov. Na sebe má červené šaty pod kolená. Vo vlasoch čierne stuhy, pričom ju robia oveľa mladšou ako je v skutočnosti. Úsmev na jej tvári sa nachádza takmer každý jeden deň. ryšavé vlasy jej niekedy padajú do tváre aj napriek tomu, že ich má zopnuté v dvoch rovnakých copoch. Modré oči, ktoré majú sfarbenie samotného oceána sa dokážu do človeka prenikavo dostať. Dokážu vidieť aj to, čo iní ľudia nevidia. To, akým človekom ten daný študent je.
Chlapec: Tmavé nohavice po členky, modrá košeľa zapnutá na všetky gombíky, až k samotnému krku. Drží sa pevne za ruku so svojou sestrou. Cíti zodpovednosť za to, aby sa nachádzala po celý ten čas v bezpečí aj napriek tomu, že sú si seberovnými. Na jeho tvári sa nenachádza rovnaký úsmev ako na tvári jeho sestry. Je to skôr sklamaný pohľad, s ktorým sa musí naučiť existovať.

Minulosť ducha: Dvojičky sa narodili uprostred noci, pričom ich matka na to nebola pripravená. Bola mladou, jedna z tých, ktorá bola vydatá za bohatého muža len z toho dôvodu, aby mu porodila potomkov, ktorí by niesli jeho meno. V ten deň sa uskutočnil zázrak. Spočiatku to vyzeralo ako takmer bezbolestný pôrod, kedy žena ani len na jednu minútu necítila bolesť. Nevydala ani len jeden hlások. Vyzerala v bezpečí. Všetci sa sústreďovali na život dvojičiek. Ani jedného jediného človeka v miestnosti nenapadlo pozrieť sa na mladé dievča, ktoré mohlo mať 16 rokov a sledovať jej stav. Dve životy sa zrodili no zároveň jeden zanikol. Bolesť dievča necítilo, pretože počas pôrodu bola mŕtvou.
Dvojičky vyrastali v harmónii do svojich dvanástich rokov. Do momentu, kedy sa nenachádzali pred jazerom. Medzi nimi sa nikdy nenachádzali žiadne hádky, bolo to zvláštne no v každom jednom momente vedeli stáť bok po boku. Dopĺňali sa. Dievča bolo vždy o niečo viac odvážnejšie, snažilo sa objavovať svet. Snažilo sa vidieť niečo aj tam, kde v skutočnosti nič nebolo. Možno to bol ten dôvod, prečo sa rozbehla do vody. Zdalo sa jej, že tam vidí človeka, ktorý potrebuje jej pomoc. Vedela plávať rovnako ako takmer každý jeden človek, ktorý býval v ich mestečku. Dievča sa nadýchlo studenej vody, nedokázalo popadnúť dych. V jednom momente z dievčaťa, ktoré spršalo optimizmom sa stal človek, ktorý nedokázal ani len zavolať na pomoc.
V okamihu, kedy ju jej brat dostal opäť na breh, pokúšal sa ju oživiť. Nedokázal to už, jej duch už dávno bol mimo jej tela. Nikto nevedel ako sa to v skutočnosti stalo, no on mal pocit, ako keby videl jej ducha vznášať sa nad vodou a volať ho priamo k sebe. Kedy ruku naťahovala jeho smerom. Chlapec neváhal ani len jednu minútu. Nebolo to tým, že by chcel ducha ochrániť, chcel sa opäť vrátiť k svojej sestre. On vedel, že jeho život skončil v rovnakom okamihu ako ten jej. Rovnako ako bol ich život spoločne za počatý.

Znak na paliciach: Krídla na vrchnej časti.


Farby koľaje: Strieborná a karmínová.

Zviera koľaje: Okrídlený, biely lev.

Výzor zvieraťa: Mohutné zviera, ktoré od prvého momentu dokáže u ľudí vzbudiť rešpekt. Nie je to zviera, ktoré by sa dalo považovať za domáceho maznáčika. Je len málo ľudí, ktorí sa dokázali priblížiť do jeho osobnej zóny aj napriek tomu, že zviera nie je útočníkom alebo predátorom. Len ten pohľad na zuby, ktoré sa nachádzajú vo veľkej papuli. Tesáky, ktoré pri každom jednom uhle žiarlia ako perličky a ktoré by dokázali rozhrýzť aj tú najpevnejšiu kosť. Možno aj v okamihu, kedy človek vidí krídla nachádzajúce sa na jeho chrbte, ostane radšej stáť na jednom mieste. Biely lev s mohutnými krídlami nebol stvorený na zabíjanie ale na poskytovanie nádeje.

Prvý výskyt zvieraťa: Je len málo okamihov, kedy sa zviera ukáže. Nie je to typické zviera, ktoré by niekto mohol vidieť na každom jednom mieste. Prvým okamihom bolo práve v tom momente, kedy na území sa ešte ani len myšlienkou nenachádzala škola. Predsa len ako by aj mohla? Keď práve tento moment je jeden z tých kľúčových.
Na mori sa nachádzala iba jedna loďka s človekom, ktorý sa nechcel ničoho báť. Žena, ktorá mala víziu. Žena, ktorá sa opäť nachádzala vo svojom sne, ktorý mnohokrát vyzerá ako skutočnosť. Nachádzala sa na mori, na ktoré sa mnoho ľudí nevyberie. Už len z toho dôvodu, že koluje mnoho súvislostí s tým, že v mori sa nachádzajú rôzne príšery, ktoré doposiaľ nikto nevidel. Možno aj videl, no o tom už nikto nemal vedieť. More bolo nebezpečné no nikým nestrážené. Človek má mať vlastný rozum na to, aby vedel, kde samá púšťať a kde zasa nie. Obloha bola posiata niekoľkými tmavými mrakmi, ktoré sa postupne k sebe približovali. Dokonca to v jednom momente vyzeralo, ako keby sa k sebe naťahovali. Tak ako sa k sebe oblaky blížili a obloha sa zaťahovala, loďka v ktorej sedela sa začala hombáľať z miesta na miesto. Bolo to z jediného jedného dôvodu. Práve tie obávané príšery nachádzajúce sa v hlbinách sa začali objavovať. Nevidela nič, no každým jedným nárazom cítila ako jej srdce podskočilo a ona mala pocit, že skôr alebo neskôr sa niečo dostane k nej do loďky. Mohlo to trvať niekoľko minút, možno niekoľko hodín. Žena nachádzajúca sa v loďke vedela, že jej život je na mori spočítaný. Až do momentu, kedy sa priamo z poza tmavých mračien neobjavil zázrak. Mohutné zviera s krídlami podišlo k loďke. Nechcelo jej ublížiť, chcelo jej ponúknuť pomoc aj napriek tomu, že by sa on sám mohol dostať do ohrozenia.

Charakter zvieraťa: na prvý pohľad ako predátor, no v skutočnosti priateľský tvor. Mohutné zviera s krídlami priateľského a ochranárskeho zvieraťa dokonalo charakterizuje koľaj, ktorá nesie jeho podobizeň vo svojom znaku.

Motto: „Spravedlivý skutek uzavírá knihu zla, pomsta začíná psát novou“
Charakteristika koľaje:
Podezřívavost - studenti této koleje vykazují lehkou známku 'paranoii'. Nedůvěřují jen tak někomu a když už si myslíte, že mají ve vás důvěru, i tak je v nich zrnko nejistoty, které klíčí - budou na vás koukat skrz prsty a pozorovat každý váš krok, který podniknete. Většinou se spoléhají hlavně sami na sebe, protože přeci jen v této pozici mají největší jistotu. 'Charismatičnost' - (individuálne) - je to jedna z vlastností, která je pro tuto kolej jedinečná. Mnoho studentů jsou jedinci s velkým charismatem. Ostatní mají rádi jejich pozornost, chtějí být v jejich přítomnosti, vychutnávají si jejich oční kontakt a cítí, že jsou pro ně středem vesmíru - ač to tak může jen působit. Ale pokud se tento dar dostane do nesprávných rukou, dokáží zmanipulovat velké množství lidí a způsobit velké škody.
Pomsta - umí se bránit svým vlastním osobitým způsobem, který je pro ně charakteristický. Pokud jim nedáte opravdový důvod, aby se mstili, nemusíte se VĚTŠINOU obávat, ale nenechají si nic nalhávat a zametat sebou jako s koštětem. Pokud vy jdete po nich, svezou se i oni po vás a zaručí vám jednu z pekelných jízd.
Loajalita - jedna z vlastností, kterou mají a která se pojí s věrností a oddaností. Neopouštějí přesvědčení, ani člověka, vůči němuž cítí nějaké závazky a podporuje je nebo jejich zájmy i ve chvílích, kdy mu to nepřináší osobně žádný prospěch.
Rozum před sílou - nejsou to zrovna povahy, které by v sobě měli jakýsi impuls, který by je vybízel k boji a byli těmi fyzicky zdatnějšími. Na všechny věci spíš využívají svůj rozum - a v tom je jejich pravý potenciál, který se projevuje hlavně v učení. Nad věcmi dokáží logicky přemýšlet a hledají tisíce různých způsobů, jak je řešit.
Nůž do zad - někdy se může stát, že jednoduše zradí, pokud cítí, že je to tak správné. Dokáží mít ze spousty věcí prospěch, ale pokud už mu to nepřináší žádné ovoce, které by mohl sklidit, jsou ochotni zrady pro nějaký další jejich prospěch. Nemůžete si být jistí, co se jim zrovna honí hlavou a je dobré mít se čas od času na pozoru.

Duch koľaje: Prvotriedny zlodej

Výzor ducha: Duchom koľaje je mladý muž približne v tridsiatich rokoch. Ak by sme mali začať od úplného začiatku, určite by sme sa mohli sústrediť na jeho hnedé, orieškovo sfarbené vlasy, ktoré len málokedy majú svoj klasický tvar. V mnohých prípadoch skôr pripomína hniezdo. Zelené, prenikavé oči v ktorých sa nachádzajú iskričky a túžba po objavovaní nových vecí. Na jeho tvári sa nachádza takmer neustále malý úsmev v podobe nadvihnutia kútiku pier. Mierne kostrbatý, kedy len málokedy ukazuje svoje biele perličky. Jemné strnisko, ktoré je upravované zdobí jeho tvár. Na prvý pohľad by nikto nepovedal, že sa jedná o zlodeja. Vždy slušne oblečení, nachádzajúci sa v tej najlepšej spoločnosti ľudí. Rozprávajúci príbehy z mnohých kútov sveta kedy ani len on sám nevie, či sa jedná o pravdu alebo výmysel z jeho hlavy. Už sa v tom niekoľkokrát stratil, no vždy si vedel nájsť na to odpoveď.
Ale zdanie môže klamať. Mnohokrát oklame človeka bez toho, aby to ten daný človek vedel. Dokáže ho namotať svojimi rečami, svojim nenahraditeľným šarmom a potom mu z vlastného domu zobrať tie najcennejšie poklady. Nedá sa hovoriť o tom, že by mal niekedy priateľov. Budovanie priateľstva s materiálnymi vecami je jeho veľkou záľubou.

Minulosť ducha: Aj vo svete čarodejníkov sa diali krádeže majetkov. Možno to v niektorých okamihoch bolo aj veľkolepejšie ako to bolo vo svete muklov. A tak to bolo aj v živote muža, ktorý našiel svoju záľubu práve v okrádaní ľudí. Vedel si vyhliadnuť ten správny okamih, počkať v úkryte aj niekoľko hodín. Vedel, že v niektorých okamihoch je lepšie premýšľať, ako takmer okamžite konať silou. A on to vedel v mnohých prípadoch priam dokonalo využiť. Tak to bolo aj v ten osudný deň, kedy sa nachádzal na večeri počestných ľudí z veľaváženej rodiny. Bol jeden z hostí. Jeden z tých, kto bol pozvaný do ich domova a komu venovali svoju dôveru. Dokonca počas celého večera s nimi nadväzoval rozhovory. Rozprávali sa o mnohých veciach. O ministerstve o situácií vo svete dokonca aj o plánoch do budúcna. No všetko o čom hovoril, to ako sa tváril, to ako na verejnosti vystupoval, všetko to bola len pretvárka. A to z toho dôvodu, aby im prešiel cez mozog. A podarilo sa to. Neodchádzal z ich domova len najedený, v dobrej nálade a s pocitom, že ide o vytvorenie nových priateľstiev ale aj s mnohými pokladmi, ktoré mal poschovávané na rôznych miestach. Jeho úsmev popri tom, ako kráčal k svojej malej loďke bol na nezaplatenie. Mal v pláne všetky poklady za uplynulý čas odviesť do svojej skrýše na druhej strane jazera. Počas toho, ako sa plavil a pospevoval si jednu zo svojich obľúbených piesni mal pocit, ako keby sa loď pomaly potápala. Nerozumel tomu, pretože pohľadom nikde nenašiel ani len tú najmenšiu dieru, ktorá by to mohla spôsobiť. Nevšímal si to, na miesto toho sa venoval pohľadu na jazero, ktoré mal skutočne rád. Bola to pokojná chvíľka. Keď cítil ako sa začala voda objavovať aj v jeho loďke, uvedomil si, že potrebuje svoj poklad mať čo najbližšie pri sebe. V momente, kedy sa snažil poklad v podobe niekoľkých cenností zobrať si na ruky, pochopil, že tiaha jeho pokladu zapríčiňuje pokles loďky. Nechcel sa zbaviť ani len jedného kúska. Nechcel prísť o to, čo zobral svojou šikovnosťou. Chlap túžiaci po dobrodružstve, nikým nedolapený napokon bol dolapený vlastným osudom. Kedy jeho smrť zapríčinila chamtivosť.

Farba koľaje: Strieborná a modrá
Znaky na paliciach: Oko sokola v hornej časti palice
Zviera koľaje: Sokol

Výzor zvieraťa: Celosvetovo rozšírený druh. Samica je výrazne väčšia ako samec. Sfarbenie je charakteristické tmavou „maskou“ na bielej tvári. Jeho korisťou sú prevažne vtáky do veľkosti kačky. Rozpätie krídel sokola sťahovavého je 85 – 115 cm, dĺžka tela 35 – 50 cm. Samce vážia od 500 do 750 g, samice sú výrazne väčšie a vážia 910 až 1500 g. Sokoly lietajú rýchlym mávaním krídiel, plachtia len na krátkych úsekoch.

Prvý výskyt zvieraťa: Ako každé jedno zviera, ktoré je súčasťou koľaje aj sokol sa po prvýkrát ukázal práve v snoch, ktoré sprevádzali zakladateľku rôznymi príbehmi a povesťami z daného miesta, kde sa neskôr mala nachádzať škola. Bolo to pre ňu pomerne zvláštne vidieť, ako sa na oblohe objavuje slnko. Dokonca aj na svojej pokožke cítila príjemné pošteklenie slnečných lúčov, ktoré ju nesmierne tešili. Bolo to pomerne chladné miesto no aj napriek tomu cítila, že to je nejako s ňou späté. Nevedela, čo ju čaká ale mohla tušiť, že to nebude niečo príjemné. Jej kroky smerovali malým mestečkom pri jazere, ktoré bolo v jej snoch už pomerne často. Cítila z neho rešpekt no nebol to strach. Bola to vášeň dozvedieť sa o ňom viac a viac. Posadila sa na jednu zo skál a pozorovala jazero. Mohla vidieť, ako lúče slnka dopadali na hladinu a jej kútiky pier v jednom momente vyčarovali malý úsmev. Mala možnosť vidieť ako jedna ryba loví tú druhú. Ako súperia, kedy pochopila, že podobné správanie sa nachádza aj vo svete. Keď si ale uvedomila, že na mieste sa nenachádza sama, keď mala možnosť počuť zatrepanie krídel, videla obraz sokola, ktorý počas toho ako dvaja zápasili on využil príležitosť a zmocnil sa moci. Aj napriek tomu, že to nebolo život ohrozujúce, v jej prípade to bolo pochopenie určitej lekcie v živote.

Charakter zvieraťa: aj napriek tomu, že to na prvý pohľad vyzerá, ako keby bol sokol len zvieraťom na okrasu, rozhodne to tak nie je. Malé telo nikdy neznamenalo malú silu. Dokáže vidieť mnoho vecí, ktoré ľudské oko ani oko iného živočícha neuvidí. Dokáže si vyčkať na ten správny moment, priblížiť sa potichu a zobrať si presne to, pre čo si prišiel. Dalo by sa povedať, že sokol je pomerne prefíkaným zvieraťom, kedy využíva rôzne situácie, kedy je jeho korisť svojim spôsobom oslabená. Nemá ani len ten najmenší problém zaútočiť odzadu.